Od tréningov a disciplíny až po triumfy: Príbeh Gabiky Gajanovej, úspešnej slovenskej atlétky

Gabika Gajanová patrí medzi najväčšie mená v slovenskej atletike. Mimoriadne talentovaná a odhodlaná rodáčka z Liptova je slovenskou reprezentantkou v behu na 800 metrov, kde pravidelne dokazuje svoju rýchlosť a vytrvalosť. Gabika je aktuálnou držiteľkou slovenského rekordu na 800 metrov, ktorý dosiahla na Letných olympijských hrách 2024 v Paríži. Okrem tohto úspechu sa hrdo pýši aj striebornou medailou z minuloročných Majstrovstiev Európy v Ríme.

V rozhovore nám Gabika prezradila, ako s behom začala, ako vyzerá jej tréningová rutina, čo ju motivuje prekonávať vlastné limity a aké sú jej športové ciele. Nechajte sa inšpirovať príbehom atlétky, ktorá verí, že úspech nie je len o fyzickej príprave, ale aj o sile mysle a srdca.

Čo ťa viedlo k atletike a prečo si sa rozhodla pre ňu ako profesionálny šport?

K atletike som sa prvýkrát dostala na základnej škole v Bobrovci, kde nová pani učiteľka telesnej výchovy založila atletický krúžok a pod jej vedením sme sa začali pripravovať na cezpoľný beh vo vedľajšej dedine. Atletiku som spoločne robila so svojimi súrodencami a veľmi nás to bavilo, takže sme ani nerozmýšľali nad iným športom.

V ktorom roku tvojho života si sa rozhodla, že atletika bude tvojou profesionálnou cestou?

Atletiku som robila vždy preto, lebo ma to bavilo a chcela som prekonávať samú seba. Pod vedením trénerov som sa každým rokom zlepšovala a v juniorských kategóriách som sa dostala na level, kedy som dokázala konkurovať tým najlepším v Európe a vo svete. V roku 2018 som sa kvalifikovala na moje prvé ME seniorov ešte ako juniorka a to ma povzbudilo k tomu, aby som išla touto cestou i naďalej a preto boli pre mňa ďalšími výzvami majstrovstvá sveta a olympijské hry.

Kedy prišli tvoje prvé úspechy a ktoré víťazstvo je pre teba najcennejšie?

V mojich prvých pretekoch v susednej dedine sa mi podarilo zvíťaziť a to sa opakovalo i v ďalších štartoch na cezpoľných behoch. Na atletickej dráhe pod vedením trénerov som tiež dokázala zdolávať súperky a umiestňovať sa na popredných priečkach. Všetky víťazstvá, ale aj prehry majú pre mňa význam a sú veľkou súčasťou mojej cesty. Avšak, v minulom roku by som vyzdvihla zisk mojej prvej seniorskej medaily – striebro na Majstrovstvách Európy v Ríme.

Gabika nám ďalej v rozhovore prezradila ako vyzerajú jej tréningy a aké sú rozdiely medzi prípravou a súťažným obdobím

Gabikin atletický rok je rozdelený na dve časti – prípravu a sezónu. Príprava trvá od októbra do polovice mája, súťažná sezóna prebieha od mája do polovice septembra. Počas prípravného obdobia sa Gabika sústredí na budovanie vytrvalosti, sily a rýchlosti, aby bola pripravená na náročné laktátové tréningy v sezóne. Počas prípravy absolvuje tréningové kempy v Juhoafrickej republike, Španielsku alebo Portugalsku, zatiaľ čo letné sústredenia trávi často vo Švajčiarsku pod dohľadom trénera Louisa Heyera.

Ako sa pripravuješ na preteky z hľadiska fyzickej aj mentálnej prípravy?

Na preteky sa pripravujem celé prípravné obdobie, kde rozvíjam rôzne aspekty tréningu. V sezóne je príprava na preteky viac o detailoch, menšom počte opakovaní, ale za to väčšej intenzite. Pracujem na bežeckej technike, kedy sa snažím v pretekovom tempe vynaložiť čo najmenej energie, aby som zvládla úseky efektívnejšie. Taktiež pracujem s mentálnou koučkou, kde si rozoberáme jednotlivé preteky, vyhodnocujeme situácie tak, aby som si z nich vzala čo najviac a aby som dokázala podať môj najlepší výkon. Súčasťou takejto prípravy je niekedy aj vizualizácia.

Ako vyzerá tvoja strava v bežný deň a pred pretekmi?

Kalórie si vôbec nepočítam, za ten čas čo robím atletiku, som si našla systém, ktorý mi funguje. Dbám na dostatočný príjem sacharidov, bielkovín, tukov, pestrosť v strave, doplnenie rýchlych cukrov a bielkovín po náročných tréningov. V pretekový deň (ak sa preteká večer) obľubujem buď ovsenú kašu alebo pečivo s vajíčkami a zeleninou na raňajky, ľahký obed – ryžu s mäsom alebo cestoviny s rybou a banán ako snack.

Ako zvládaš tlak pred dôležitými pretekmi?

Snažím sa naň pozerať ako na privilégium, na niečo čo mi pomôže vyburcovať ma k lepšiemu výkonu, nebojovať s ním ale taktiež si ho príliš nepripúšťať. Pomáha mi, keď si uvedomím, že atletiku robím v prvom rade pre seba, môžem robiť to čo ma baví a plniť si moje sny a tiež, že očakávania ostatných nie sú moje. Bytie v prítomnom okamihu, sústredenie sa na jednotlivé kroky a veci, ktoré môžem ovplyvniť sú nástroje, ktoré mi pomáhajú.

Gabika nám prezradila aj to, ako v minulosti dokázala skĺbiť školu s tréningami. Zisťovali sme aj to, či nebola ukrátená o to „tradičné, bezstarostné detstvo“, ktoré možno mali iné deti v jej veku.

Na strednej škole mala Gabika individuálny študijný plán, ktorý jej umožňoval trénovať dvojfázovo a taktiež vďaka tomu mohla chodiť na zahraničné sústredenia. Nebolo pre ňu ale jednoduché sadnúť si za knihy po náročných tréningoch, ale taktiež to nebolo nemožné. Skúšky robila individuálne, takže si prípravu na ne mohla rozvrhnúť tak, ako to sama potrebovala. Veľmi jej v tom čase pomohol chápavý a férový prístup učiteľov a pomoc so štúdiom od jej spolubývajúcich na internáte. Gabika ale nemá ten pocit, že by o niečo prišla. Páčilo sa jej, že mohla robiť to, čo ju baví a napĺňa. Pritom všetkom mohla spoznávať aj skvelých ľudí, vytvárať si vzácne priateľstvá a cestovať po svete. Skôr to celé brala ako výhodu, že si vďaka športu mohla tvoriť veci tak, ako sama chcela.

Akú radu by si dala mladým atlétom?

V športe sa neudeje nič zo dňa na deň. Veľké výkony vyžadujú systematickú prácu a trpezlivosť. Poradila by som im nebáť sa vyskúšať rôzne disciplíny v mladom veku a až neskôr sa začať zameriavať na tú, ktorá ich najviac baví a kde majú najväčší potenciál. Nebáť sa snívať vo veľkom a zadať si ciele podľa seba, postupnými krokmi si za nimi ísť, obklopiť sa odborníkmi, ktorí vám pomôžu napredovať, dôverovať svojim schopnostiam a nenechať sa odradiť neúspechmi, pretože aj tie sú iba súčasťou cesty. Odmeniť sa zakaždým, keď sa vám podarí uspieť a opäť si stanoviť nový cieľ. Nájsť si svoju cestu, skúšať ako vám veci fungujú, vziať si inšpiráciu od ostatných, no nesnažiť sa ich kopírovať. A hlavne, baviť sa športom!

Dozvedeli sme sa aj to, kto Gabike najviac na jej profesionálnej ceste pomohol. Boli to tréneri, rodina, kamaráti alebo iní atléti?

Je veľa ľudí, ktorí mi pomohli a ovplyvnili ma na mojej ceste. Od samého začiatku to bola najmä rodina a predovšetkým ocino, ktorý mňa aj mojich súrodencov veľmi podporoval v športovej kariére a chodieval s nami každý víkend na preteky. Mala som tú česť poznať osobne Evu Šuranovú, našu doposiaľ jedinú olympijskú medailistku v atletike, od ktorej som si vzala veľa cenných rád. Taktiež ma veľmi posunuli moje masérky a fyzioterapeutky Reňa Gajdárová, Mirka Prokopová, Soňka Palovičová, ktoré sú mi veľkou oporou počas rôznych období a tiež moji kamaráti z atletiky, s ktorými mám vybudované krásne priateľstvá. Dôležitým článkom v mojej kariére sú nepochybne tréneri, ktorí ma ovplyvnili počas môjho rozvoja, pomáhajú mi objavovať môj potenciál a napredovať.

Rozhovor s Gabikou Gajanovou nám ukázal nielen odhodlanie a disciplínu, ktoré stoja za jej úspechmi, ale aj jej pokoru a lásku pre atletiku. Jej príbeh je jasným dôkazom, že cesta k vrcholu nie je jednoduchá, no s pevnou vôľou a disciplínou, správnym nastavením mysle a obklopením sa so správnymi ľuďmi je možné prekonať akékoľvek prekážky. Veríme, že o Gabike budeme ešte veľa počuť a že nás bude aj naďalej hrdo reprezentovať a tešiť svojimi výkonmi na svetových podujatiach. Držíme jej palce v ďalších výzvach a nech sú každé ďalšie preteky krokom k splneniu jej snov a prekonávaniu nových cieľov.